Slovensko: Červený kláštor

Kláštor už v 14. storočí dostal mnohé dotácie a výsady (právo mlyna, rybolovu, varenia piva), ďalšie majetky získal kúpou, hospodársky sa veľmi rýchlo vzmáhal a stal sa veľmi feudálnym panstvom. Mal však i spory s pánmi z Czorsztyna, v období rokov 1431 až 1433 ho dvakrát obsadili husiti, roku 1545 ho prepadli vojská hradu Niedzica a neprospela mu ani doba charakterizovaná bojmi o uhorský trón po bitke pri Moháči. Postupne upadal a mnísi sa odsťahovali do Poľska.

Za reformácie 1563 kláštor zrušili a kláštorné panstvo sa dostalo do súkromného vlastníctva, v ktorom sa vymenili viacerí majitelia (Thököly, Horváth z Plavča, Rákóczi a iní). Nitriansky biskup Ladislav Maťašovský ho roku 1699 kúpil a daroval reholi kamaldulov, ktorí sa tu usadili roku 1711. Rehoľa sa riadila prísnymi regulami, mnísi bývali oddelene v celách, zachovávali mlčanlivosť, zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom a rybolovom, ale venovali sa aj alchýmii, liečeniu nemocných a písomníctvu.

Jozef II. v rámci svojích reforiem roku 1782 kláštor zrušil, jeho zariadenie bolo rozobrané (knižnicu a archív odniesli do Pešti, kostolné zariadenie odpredali do Muszyne v Poľsku, ďalšie neznámo kam). Roku 1820 venoval cisár kláštor aj s majetkami novozriadenému grékokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Po 2.svetovej vojne prevzal kláštor štát a celý komplex v rokoch 1956 až 1974 zrekonštruovali.

Po zrušení kláštora kamaldulov osadníci odmietli obrábať veľké plochy majerskej pôdy, preto na jej obrábanie boli pozvaní v rokoch 1786 až 1788 osadníci z Nemecka. Vyčlenením a osadením pôdy z kláštorného majetku vznikli viaceré obce v Zamagurí.

Tak vznikli aj Nižné Šváby (teraz Červený Kláštor), známe ako majer od 16. storočia. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pastierstvom i pltníčením. V doline potoka Lipník, jeden kilometr povyše kláštora sa nachádza Červený Kláštor-kúpele, predtým kúpele Smerdžonka. Kúpeľná osada vznikla pri studenom prameni glauberovskej sírnej vody okolo roku 1820. Začiatkom 20. storočia, keď sa ich ujala Spišská župa, boli strediskom záujmu spišskej spoločnosti. Za prvej svetovej vojny boli zničené a znovu ich otvorili až roku 1928.