OBYVATELÉ A JMÉNO MĚSTA

Bratislava leží v blízkosti štátnych hraníc štyroch krajín - Slovenska, Rakúska, Maďarska a Čiech. Táto skutočnosť spolu s čulým obchodným ruchom podmienili v minulosti aj národnostnú skladbu obyvateľov mesta.V stredoveku sa tu usadilo veľa nemeckých kolonistov. Popri Nemcoch a Slovákoch sa najmä po Tureckých vojnách zvyšoval počet maďarských obyvateľov. Nie je to tak dávno, keď každý rodený Bratislavčan hovoril tromi jazykmi - nemecky, slovensky a maďarsky.V meste bola aj početná židovská náboženská obec, žilo tu veľa Talianov i príslušníkov balkánskych národov. Bratislava bola vždy multikulturálnym mestom, ktoré sa vyznačovalo aj náboženskou toleranciou. Na jednej ulici vedľa katolíckeho dómu sv. Martina bola neologická židovská synagóga a o pár desiatok metrov ďalej si dokonca po porážke Turkov mohamedánski obchodníci postavili mešitu. S historickým vývojom sa menilo i používanie názvu mesta. Bavorský kronikár Aventinus píše, že roku 805 dal Vratislav opraviť hrad a dal mu meno Wratisslaburgium, bitka pri Bratislave roku 907 sa v Salzburských análoch uvádza ako bitka pri Braslavespurchu, čiže pri Braslavovom hrade. Prvý uhorský kráľ Štefan I. dal raziť mincu s názvom Preslavva civvitas. Používal sa latinský názov mesta Posonium, nemecký Pressburg, maďarský Pozsony a starý slovenský Prešporok. Názov Bratislava sa začal používať štúrovcami od polovice minulého storočia. Dnes sa Bratislava rozprestiera na oboch brehoch Dunaja, je hlavným mestom Slovenskej republiky a má pol milióna obyvateľov.

KELTOVÉ, ŘÍMANÉ A SLOVANÉ

Historici predpokladajú, že centrálne oppidum keltských Bójov bolo práve na území súčastnej Bratislavy. Priamo v centre mesta archeológovia objavili nielen keltské úžitkové predmety, hrnčiarske pece, zvyšky kamennej architektúry, ale i mincovňu. Razili tu strieborné mince a v Bratislave sa našlo štrnásť pokladov keltských platidiel, na ktorých sa najčastejšie objavuje meno kniežaťa Biateca.Asi v polovici prvého storočia obsadili toto územie rímske légie, ktoré tu zostali niekoľko storočí. Strategické miesto na ľavej strane Dunaja (Hradný kopec) sa stalo súčasťou rímskeho obranného systému a tábor Gerulata na pravom brehu v Rusovciach sa nachádza na predmestí mesta. Archeologické vykopávky z rímskych čias sú prístupné verejnosti.Prví Slovania prišli do Karpatskej kotliny v 5. storočí a osady v lokalite dnešnej Bratislavy boli v 7. storočí súčasťou Samovej ríše - najstaršieho štátneho útvaru Slovanov.Na Hradnom vrchu sú doložené múry mohutného hradiska, bola tu i murovaná sakrálna stavba a palácový objekt. Na priľahlom pohrebisku nebola dokonca narušená kontinuita ani po začlenení územia Slovenska do Uhorského kráľovstva.Prvé písomné zmienky o meste sa viažu na známu bitku Bavorov so starými Maďarmi pri Braslave spurchu roku 907.