Slovensko: BratislavaV 18. storočí po skončení tureckých vojen a stavovských povstaní získala Bratislava v dejinách takú významnú úlohu ako nikdy predtým.Korunovácie, snemy, sídlo úradov, sídlo miestodržiteľstva a časté návštevy panovníkov zapríčinili aj zmenu štruktúry obyvateľstva. Usadila sa tu vysoká šľachta a cirkevní hodnostári.Dovtedajší vrchol významu a slávy dosiahlo mesto za panovania cisárovny Márie Terézie, ktorá bola korunovaná v dóme sv. Martina roku 1741. V septembri prišla do Bratislavy na zasadnutie snemu, aby požiadala o pomoc vo vojne proti Francúzsku, Prusku a Nemecku, ktoré popierali dedičnosť Habsburgovcov po praslici. Legenda hovorí, že panovníčka držala na rukách malého Jozefa (budúceho cisára) a poštípala ho aby plakal. Tak vzbudila ešte väčšiu ľútosť nad kráľovnou, ktorú všetci opustili. Mária Terézia spravila z Bratislavy svoju druhú rezidenciu. Mesto navštevovala veľmi často, veď aj jej najmilšia dcéra Mária Kristína tu žila ako manželka miestodržiteľa Alberta Sasko - Tešínskeho. Albert bol veľký zberateľ a umelecké diela, ktoré sústredil na hrade sa neskôr stali základom svetoznámej viedenskej Albertíny. Za panovania Márie Terézie sa uskutočnila obrovská prestavba hradu, v meste postavili množstvo palácov. Bratislava sa rozrástla natoľko, že pristúpili k búraniu mestských opevnení a ukážkou fortifikácie mesta zostala Michalská brána a časť opevnení pri dóme. Primaciálny palác je azda najkrajším z bratislavských palácov. Bol postavený v klasicistickom slohu pre arcibiskupa Batthyanyiho roku 1774.V tomto paláci bolo slávnostne zrušené poddanstvo, ale medzinárodne najvýznamnejšou udalosťou, ktorá sa tu odohrala bolo uzavretie Bratislavského mieru roku 1805. V Zrkadlovej sieni podpísali mierovú dohodu Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein za Rakúsko. História pozná tri zmluvy, ktoré sa nazývajú Bratislavským mierom, ale podľa tejto poslednej Habsburgovci stratili svoje územia v Taliansku. Mier znamenal i obmedzenie vplyvu Nemecka.Bratislavský mier dnes nepripomína len Bratislavská ulica pri Víťaznom oblúku v Paríži, Zrkadlová sieň i pamätná tabuľa v Primaciálnom paláci. Pamiatkou na obliehanie mesta napoleónskym vojskom je aj množstvo železných gúľ na fasádach bratislavských budov. Zostali tu po delostreleckom ostreľovaní Bratislavy Francúzmi. |