Slovensko - historie

Slovensko, malá krajina v centre Európy, bola už od staroveku vďaka svojej geografickej polohe kultúrnou križovatkou Európy. Obchodné cesty, ktoré viedli cez toto územie (napr. známa Jantárová cesta) sprostredkovávali našim predkom nielen cudzie výrobky, ale i nové poznatky. Kultúry a etniká, ktoré osídľovali úrodné nížiny i hornaté oblasti na severe krajiny, sa svojím kultúrnym odkazom natrvalo zapísali do dejín tejto mnohotvárnej krajiny. Už na prelome 5. a 6. storočia tu sídlili Slovania. Ako dokazujú zvyšky základov sakrálnych stavieb v Nitre, Bratislave a na Devíne, veľmi skoro títo obyvatelia prijali kresťanstvo.

So starobylou Nitrou sa spájajú aj mená panovníkov Veľkomoravskej ríše - Pribinu, Rastislava a Svätopluka - a vierozvestcov, bratov z Byzantie - Konštantína a Metoda. Títo priniesli našim predkom preklad Svätého písma do slovanskej reči a pripravili aj slovanské písmo (r. 863).

Slovensko nemalo vlastný kráľovský rod, no vo svojej histórii malo niekoľko skvelých panovníkov - kráľa Mateja Korvína, osvietenú panovníčku Máriu Teréziu, korunovanú v roku 1741 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Okrem nej bolo v rokoch 1563 - 1830 korunovaných ďaľších 19 panovníkov. V revolučných rokoch 1848 - 1849 po prvýkrát vystúpili pred Európu Slováci ako samobytný národ.

V roku 1918 sa na mape sveta zjavil nový štát - Československá republika. Po dlhoročnom spolužití sa tento spoločný štát Čechov a Slovákov rozdelil na dva samostatné štáty, a tým vznikla 1. januára 1993 Slovenská republika.