ACADEMIA ISTROPOLITANA

Prvou známou bratislavskou školou bola stredoveká kapitulská škola. Bratislavskí študenti navštevovali univerzity v celej Európe a prvú kompletnú univerzitu (s fakultou artistickou, teologickou, právnickou a lekárskou) v celom kráľovstve založili rozhodnutím pápeža Pavla II. roku 1465 v Bratislave. Univerzitu nazvali Academia Istropolitana - teda akadémiou Dunajského mesta. Jej vzorom boli regule bolonskej univerzity a pôsobil na nej rad významných domácich i zahraničných humanistických učencov (Ján Vitéz, Regiomontanus). Humanistická tradícia školy pretrvala celé desaťročia a zachovaný komplex budov na Ventúrskej ulici dnes slúži Vysokej škole múzických umení.

BRATISLAVA A TURCI

V tragickej bitke pri Moháči roku 1526 padol kráľ Ľudovít, väčšina uhorskej šľachty a tisíce vojakov. Bola to katastrofa, ktorá na dlhé desaťročia poznačila celú kresťanskú Európu. Turci postupovali ďalej na sever, obsadili sídelný Budín a nikde nenarazili na vážnejší odpor.
Bratislava sa stala významnou pevnosťou na hraniciach medzi kresťanským svetom a islamom. Už roku 1530 Turci s tristotisícovým vojskom postupovali na Bratislavu a na Viedeň. Bratislavčania zbúrali všetky domy, nemocnice i kostoly na predmestiach. Materiál použili na posilnenie mestských opevnení a možno aj pre pevnosť hradieb sa Turci rozhodli poraziť cisára vo Viedni bez predchádzajúceho obsadenia Bratislavy. Boje s Turkami pretrvávali na juhu Slovenska po celé 16. a 17. storočie. Tieto storočia boli poznačené aj povstaniami šľachty proti Habsburgovcom. Roku 1683 islamské vojská opäť tiahli proti prúdu Dunaja. Obsadili celé okolie Bratislavy, strašne ho spustošili, ale mesto opäť nedobyli.Po porážke Turkov pri Viedni si Bratislavčania konečne vydýchli, veď týchto vyše 150 rokov bolo azda najťažších v celej histórii mesta.

KORUNOVAČNÍ A HLAVNÍ MĚSTO

Po prehratej bitke pri Moháči a po obsadení Budína sa roku 1536 hlavným mestom Uhorského kráľovstva stala Bratislava. Z mesta obchodníkov, remeselníkov, vinohradníkov a rybárov sa stalo mesto panovníka, vysokej šľachty a kléru. Do Bratislavy sa presťahovali centrálne úrady, zasadal tu snem, bolo tu sídlo miestodržiteľa.Prvým uhorským kráľom korunovaným v dóme sv. Martina bol syn cisára Ferdinanda, Maximilián. Bolo to roku 1563. Hrad prestavali na kráľovskú rezidenciu a v mocnej juhovýchodnej veži uschovávali korunovačné klenoty. V dóme korunovali 19 kráľov a kráľovien a posledná korunovácia bola v Bratislave roku 1830. Korunovácie boli väčšinou na jeseň a traduje sa, že dôvodom bolo dobré nové víno z viníc nad mestom. Pri slávnostiach preobyvateľov vždy upiekli vola a túto tristoročnú tradíciu obnovili r. 1998 pri príležitosti Vianočných trhov na Františkánskom námestí. Ale z neďalekej Rolandovej fontány už netečie víno tak ako voľakedy. Korunováciami sa Bratislava priradila k menám slávnych korunovačných miest - Aachenu, Kolína nad Rýnom, Remeša, Viedne, Krakova, Prahy. Tieto udalosti dodnes v meste pripomína množstvo pamiatok. Napríklad na veži dómu po zemetrasení v 18. storočí neumiestnili kríž, ale pozlátenú kráľovskú korunu, ktorá je taká veľká, že by sa ňu vraj zmestil voz s párom koní.